Informacie.net

90 Rokov od Ukrajinského hladomoru vytvorený hegemónom Stalinom 

25. 11. 1933  Skončil na Ukrajine hradlom Ukrajinci si tato to výročie pripínajú z dôvodu toho zem len za dva roky umrelo 4 až 10 miliónov Ukrajincov počas tohto hladomoru ktorý mal hlavne na svedomí známi diktátor Stalin.

Kontroverzná temä pre mnohých Slovanov ešte dnes

Hlavne pre Ukrajinsky spor dnes z Ruskom a to dôvodu toho že pre mnohých Ukrajincov Štefan Bannera hrdina ktorý sa postavil voči diktátorskému režimu Stalina chcel už vtedy   osamotenie Ukrajiny a pre inú časť Slovanov je zas Bandera fašista ktorý napomáhal nacistickému nemeckú bojovať voči Sovietskemu zväzu  názory sa líšia na tu to tému samozrejme tie zverstva vojny boli na oboch stranách 2. svetovej vojny ci Stalina alebo Bandaru nehovoriac o Poľskom Katanskom lese kde Soviety zabili 20 000 Poľských volejov ale môžem spomenúť aj Útoky Banderoských skupín aj Slovenských dedinách . 

Zrdoj : ČTV  

Hladomor na Ukrajine

Hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933

 po ukrajinsky Holodomor  bol hladomor, ktorý postihol vidiek Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu v roku 1932. Bol súčasťou hladomoru v Sovietskom zväze v rokoch 1932 – 1933, ktorý postihol viaceré poľnohospodárske oblasti krajiny (Severný Kaukaz, Povolžie, Kazachstan, južný Ural a západnú Sibír). Ukrajinský hladomor bol jedným z dôsledkov Stalinskej politiky kolektivizácie poľnohospodárstva, ktorú Stalin inicioval začiatkom 30. rokov 20. storočia s cieľom likvidácie súkromného vlastníctva poľnohospodárskej pôdy na úkor štátom kontrolovaných kolchozov v rámci prvej päťročnice a industrializácie hospodárstva.

Faktom na celej udalosti bolo to, že sa celej tragédií hladomoru dalo predísť. Stravy bolo dostatok, ale štát systematicky konfiškoval jej väčšinu pre vlastné potreby. Keď sa v roku 1932 ozvali ukrajinskí komunisti, dožadujúci sa zvýšenia výroby obilia, ktorú Stalin plnil len na 44 %, začali sa vyskytovať prvé problémy a na následky hladomoru zomierali prví ľudia.

Navyše o ľahostajnosti režimu k ľudskému utrpeniu, cenou ktorých sa uskutočňovala Stalinova politika, svedčil rad opatrení, ktoré vláda Sovietskeho zväzu v roku 1932 začala uskutočňovať. V auguste toho roku stranícki aktivisti dostali právo skonfiškovať zrno v kolchozoch a ten istý mesiac bol prijatý aj hanebný zákon, ktorý určoval trest smrti v prípade rozkrádania „socialistického majetku“. Pri zmiernení podmienok sa takéto „protištátne zločiny“ trestali 10 rokmi nútených prác v gulagoch. Aby roľníci neopúšťali svoje kolchozy a nehľadali si stravu niekde inde, keďže v novembri roku 1932 bol zavedený zákon, ktorý zakazoval roľníkom čerpať zrno, až kým nebude splnený plán štátnych zásob, bol zavedený tzv. režim vnútorných pasov.

Hladomor, ktorý sa počas roku 1932 postupne rozširoval, dosiahol svoj vrchol začiatkom roka 1933, keď mala päťčlenná roľnícka rodina k dispozícii na konzumáciu 80 kg zrna (1,7 kg/os.), a to do nasledujúcej úrody. V prípadoch, keď obilie nezvýšilo, roľníci jedli mačky, psov, myši, kôru, listy, ba dokonca splašky. Často sa ľudia nevyhli ani kanibalizmu.^{[pozn 4]} Aj napriek tomuto, stranícki aktivisti pokračovali v konfiškovaní chleba bez toho, aby brali ohľad na dôsledky hladomoru v dedinách, v ktorých obyvateľstvo postupne vymieralo.

Stalin a jeho spolupracovníci sa na všetko pozerali úplne inak:

" Medzi roľníkmi a našou mocou pokračuje tvrdý boj. Je to boj na život a na smrť. Tento rok sa stal skúškou našej sily a ich vytrvalosti. Hladomor im ukázal, kto je tu domáci pán. Hladomor stál milióny životov ľudí, ale systém kolchozov zostane fungovať navždy. My sme vyhrali vojnu! " 

Sovietske archívne materiály o hrozivých výsledkoch hladomoru na Ukrajine zaryto mlčia alebo sú nedostupné.  Preto je zložité zistiť, koľko ľudí počas rokov 1932 – 1933 umrelo. Odhaduje sa však, na základe demografického výpočtu Ukrajincov, že to na Ukrajine mohlo byť až 3 – 6 miliónov ľudí. Boli však aj oblasti, ktoré hladomor rokov 1932 – 1933 vôbec nepostihol, najviac však utrpela Ukrajina. Jeden z faktorov prečo tomu bolo tak, pramení v prvej päťročnici, v ktorej sa píše, že „Ukrajina bude slúžiť ako kolosálne laboratórium pokusom nových foriem sociálno-ekonomickej a výrobno-technickej prestavby vidieckej ekonomiky celého Sovietskeho zväzu.“

Ukrajinský vidiek, tradičný a jeden z najrozvinutejších roľníckych regiónov krajiny sa kolektivizácii svojho majetku bránil. Preto práve na Ukrajine – tak ako nikde inde – komunistický režim uskutočňoval svoju politiku so všetkými jej hrôzostrašnými následkami rýchlejšie , než v ostatných republikách. Hladomor na Ukrajine bol pre Stalina prostriedkom oslabenia ukrajinského nacionalizmu. Je pochopiteľné, že spojenie nacionalizmu s roľníctvom neostalo bez povšimnutia sovietskeho vedenia. Stalin hovorieval, že „roľnícka otázka bola základom jadra národnej otázky... Vo svojej podstate sa národná otázka rovnala otázke roľníckej.“ Preto možno prísť k záveru, že Stalin pokladal v lepšom prípade smrť miliónov ľudí za nevyhnutnú cenu industrializácie a hladom bojoval proti všetkým nepriateľom v tejto obzvlášť neobľúbenej časti Sovietskeho zväzu akou Ukrajina vždy bola.

Informovanie o hladomore v rámci Sovietskeho zväzu bolo pokladané za podkopávanie budovania socializmu v krajine, teda kontrarevolučnú činnosť, ktorú bolo možné trestať najvyššími trestami.^[1] Niektoré zahraničné periodiká západných krajín tiež zamlčali jeho veľkolepý rozmer. Mnohí ľudia na západe totiž ťažko dokázali pochopiť, že v tom čase, keď sa v Sovietskom zväze exportovalo zrno a odmietala sa zahraničná pomoc, môže na Ukrajine dôjsť k hladomoru. Vtedajšia situácia v Sovietskom zväze tomu však nasvedčovala.

Uznanie za akt genocídy

Ukrajina sa už mnoho rokov snaží dosiahnuť uznanie hladomoru za akt genocídy Ukrajincov.

Moskva však protiargumentuje, že hladomor zasiahol nielen územia Ukrajiny, ale aj rozsiahle oblasti južného Ruska (Povolžie) a severného Kazachstanu, a že hladomor spôsobila rozsiahla kolektivizácia a konfiškácia potravín roľníkom pre urýchlenú industrializáciu. Ďalším argumentom je pre Rusko to, že toto konanie sovietskych orgánov nebolo namierené proti žiadnej konkrétnej etnickej skupine.